Listopad 2011

Tomáš Klus - Racek

21. listopadu 2011 v 16:00 | Nerya |  Počúvam...

Tomáš Klus

LedaCo
Projdu se k nábřeží , vykrojím tam srdce z ledu, vím že Tě netěší jak divné řeči pořád vedu...
Vyzvědět to co trápí mě už tolik nocí, zdalipak věří kapři na život po Vánocíc...

Nina
Dnes v noci jsem ze spaní křičela tvoje jméno, já vím, že nejsi rád, ale nejde zapomenout...

Jsem bytost z vodních par, živa jenom z tvého dechu, já vím,
že nejsi rád a že je ti to k vzteku,
chci ti všechno říct a pak se někam schovat, třeba pochopíš, jak je těžké nemilovat.

Jsi mé úzko, jsi krev z řezných ran,jsi ten kdo vchází nepozván...
Jsi mé úzko, jsi krev z řezných ran, ačkoliv nechci, jsi ve mě uschován...

Sibyla
Zpitý do němoty, věším slova na noty mozek pod poklopcem
a ty, jak stará si byla jsi z pohledů věštila, že to s náma půjde z kopce...

Trigorin
Celou noc četl jsem dopisy od herečky, vzpomínal na to jak se mi v náruči chvěla
nepište víc jen padla jste do mé léčky a pro mé štěstí na to své zapomněla...

Jste rána střelná i její ozvěna z níž mrazí, jste příliš věrná a mě věrnost schází
Nino vy žijete a á jen popisuji, tak prosím přijměte že už vás nemiluji...

Nedeľa - 20. 11. 2011 alebo This weekend was too hard

20. listopadu 2011 v 23:59 | Nerya |  Deň za dňom...
Dozvuky, kto by túto chatovú akciu nepoznal a kto už len by ju po stužkovej vynechal...asi málokto..a naša trieda je samozrejme tým špeciálna, že sa na ňu vykašľalo asi šesť ľudí. Čo sa dá robiť. Ja som tiež prvú noc šla domov, ale potom som sa vrátila a tú druhú som si užila ako sa patrí, aj keď s minimom alkoholu v krvi, keďže som dnes ráno robila šoféra. Ani to mi však náladu nepokazilo. Možno až trochu dnes majiteľ, keď ako vždy prišiel a začal rátať poháre.. 4 nám chýbali, ale ešte stále sme neboli takí hrozní ako partia z jednej dediny... Vraj sme sa dokonca polepšili... tak to už je čo povedať asi starneme.

V škole nás stále všetci strašia maturitou, učením a ja si akosi uvedomujem, že predsa len bude dačo pravdy na tých ich slovách, pretože keď vidím, čo všetko vlastne ešte stále neviem a čo všetko som zanedbala a čo sa mi všetko ešte treba učiť naviac na prijímačky, tak by som sa najradšej šla obesiť. Ale ja to budem musieť nejako zvládnuť, predsa sa len musím...a hlavne chcem dostať do tej Blavy, nech už odtiaľto vypadnem a začnem konečne úplne od začiatku. Plán mám... priam dokonalý, len aby vyšlo všetko tak ako má a pomaličky sa začal úspešne napĺňať.

Dnes som dokonca celkom uvedomele zrušila plán s bábätkom... Dosť sa o tom v poslednej dobe bavíme, dokonca sme odložili ochranu a dnes sme tak rozmýšľali, že by sme v tom mohli pokračovať...ale potom som si uvedomila, že aj napriek tomu, že by to bolo fajn, neužili by sme si to tak, ako neskôr... pretože ma napadlo, že keby som otehotnela teraz, strávila by som väčšinu toho obdobia so svojou matkou a so sebou a sestrou, obe nervné pred maturou... o ničom...a s ním by som bola tak málo ako doteraz... a to nechcem, keď už, tak nech sme pekne spolu, a nech si to užijeme...ak sa to vôbec tak dá povedať, obaja spolu...

Nikdy by ma nenapadlo, že JA raz budem riešiť takéto veci...ale akosi...je to tu a akosi sa tomu nebránim...ani sa nechcem...

My engagement rings

20. listopadu 2011 v 22:34 | Nerya |  Raz za čas vezmem do ruky foťák...
Ja viem, viem, že pôvodne sa dáva len jeden, ale to by som nebola ja - expert, aby sa niečo nestalo. Ale vlastne za to ani tak nemôžem ja! ALe môj prst! Ktorý sa akosi rozhodol, že mu pôvodný prsteň bude malý a že chce nový. Tak prosím pekne, tu je pôvodný krásny, ale bohužiaľ - malý.
Napokon sme ho ale vymenili a veľkosťou i tvarom to napokon vyhral TENTO (dolu)
a už pár týždňov pekne zdobí môj prstenník.


Piatok - 11.11.2011 alebo Navždy sa zachová...

18. listopadu 2011 v 0:35 | Nerya |  Deň za dňom...
Na úvod zrejme trochu otrepaná fráza z ešte otrepanejšej pesničky, ale hrá sa to vždy a každý pozná slová naspämať, aspoň refrén lepšie ako Gaudeamus... a možno je to aj pravda, možno je to naozaj vec, na ktorú nezabudneme. Bohvie, to môžeme posúdiť asi až o pár rokov, kedy vytiahneme DVDčka a pozrieme si to a zaspomíname na naše "mladé" roky. No bude že to zábavy. Pre niekoho určite...minimálne pre naše deti.

Ináč k tej našej ani nemám čo povedať, vadili sme sa ako psi, ak nie ešte horšie. Ja ako organizátor som bola triezva aj napriek všetkému čo som popila a navyše každú chvíľu nervózna, či všetko ide tak ako má, či sú všetci tam kde majú byť a či všetko klape ako hodinky. Klapalo. Až na pár drobností. Rodičia boli spokojní, profesorky pripité. Spolužiačkin frajer opil môjho chlapa, ale napokon to prežil a zvládol všetko čo bolo treba. Odchádzala som posledná, ako inak. Bolo treba ponosiť veci a porobiť poriadky. Ale nakoniec sme šťastlivo o šiestej zaspali.

Btw. tie pesničky...tie mi tú našu stužkovú pripomínajú...

Ožran párty prišla až na druhý deň na sestrinej stužkovej. O pol jednej sa rodičia všetkých (naozaj všetkých) neplnoletých poslušne zdvihli a vycupitali zo sálu. A potom zavládla anarchia. A ja som sa opila tiež, pretože mi bolo ľúto, že na svojej som sa nie. A opila som aj svojho chlapa, ale len tak, aby bol opitý menej ako ja. Ale akosi sme to zvládli, až na pár okamihov, kedy niesol do sály moju dochrámanú druhú sestru, alebo sa bavil na wcku so segriným bývalým spolužiakom, alebo tancoval, alebo sa bavil s tým a hentým a nakoniec pomáhal DJovi nosiť jeho veci do auta... ale nakoniec sme sa našli a spoločne odcupitali domov...

Čo dodať, prespali, prepili a premilovali sme celý víkend. Veď o tom to bolo... Najbližšie nás čakajú dozvuky a podľa množstva zvýšeného chľastu budú určite úspešné.

Niečo z leta 2011

16. listopadu 2011 v 21:08 | Nerya |  Raz za čas vezmem do ruky foťák...
Keď už raz piť, prečo piť len tak na parkovisku pred Lidlom (kde sme pôvodne začali), keď to môžeme pekne krásne dotiahnuť u Krtka na byte z jeho krásnych porcelánových šáločiek, ktoré im tam nechal majiteľ. Na zápitok Monster...to je ako vraví K hneď 5% naviac :) Tak sme sa do toho smelo pustili.

Párty ako sa patrí, rum a niečo na zapitie,
pretože len amatéri predsa zapíjajú malinovkou...
Môj darček k meninám od Krtka :)
čokoládu sme zožrali, vodku vypili a ružu mám dodnes

A ešte jedna fotka pre mňa nezabudnuteľných pohárov

Seriály

15. listopadu 2011 v 21:46 | Nerya

Pripravuje sa...
Pripravuje sa...
Pripravuje sa...



Let´s Smurf! Príprava darčeka :)

15. listopadu 2011 v 20:38 | Nerya |  Raz za čas vezmem do ruky foťák...

Čo človeka poteší na narodky viac, ako vlastnoručne a s láskou vyrobený darček. No však? Teda aspoň ja si to myslím. Viem, že nebol rozhodne úžasný a dokonalý, ale aspoň potešil a hlavne, bol robený z láskou. To sa cení. A originalita tiež. A tá mne rozodne nechýba, aspoň pre tentokrát.
Spredu to bol obyčajný šmolkodom nakreslený na kartóne. Ten sa však v skutočnosti dal odklopiť (plnil teda zároveň funkciu akýchsi dvierok) a za ním sa nachádzala kompletná séria Šmolkov napálená na DVD, ktoré som vytlačila pekne krásne na farebnej tlačiarni vo FaxCopy (toho seriálu, čo chodieval ráno v telke, keď sme boli deti).