Říjen 2011

Štvrtok - 6. 10. 2011 alebo Hádky a nervozita

6. října 2011 v 23:13 | Nerya |  Deň za dňom...
Mám pocit, že je to čoraz horšie. Myslím v našej triede. V živote ma nenapadlo, že sa nakoniec budeme hádať na takých veciach, ktoré sú na iných stužkových samozrejmé. Ako napríklad, prečo keď moji rodičia nepijú a niekoho hej, ja budem platiť? A prečo sa fotky na oznamká neplatia zo spoločných peňazí..a do toho nerátam zradu mojej spolužiačky, ktorá síce navravela pravdu, ktorú sme si chceli nechať pre seba, ale len čiastočnú. Vadíme sa ako psy...

Vlastne skoro nič nejde tak, ako by som si priala. Chcela som tento víkend stráviť s NÍM, ale ktovie, čo sa ešte stane. Bojím sa spýtať mamy, niežeby som ju chcela oklamať, ale sestra si včera dopratala na noc troch ľudí a moja matka návštevy neznáša. Tak sa teraz bojím aj spýtať, aby som ju zbytočne znova nenaštvala, ale na druhej strane mi to proste nedá. Veľmi mi chýba...

Nafarbila som si vlasy, teda aspoň to, čo mi z nich ostalo a keď som videla, koľko mi ich ešte vypadlo počas umývania, skoro som sa dorevala. Po stužkovej si dám s farbením pauzu, aby si trochu oddýchli, inak to nevidím. Ani by som sa nefarbila tak skoro, ale zajtra sa idem fotiť na oznamko, takže musím vyzerať nejako ...pokiaľ je to možné ako človek. Aj keď mám z toho neskutočné stresy, pretože ja som totálne nefotogenický typ a nefotím sa rada... Amen tma...držte mi palce...

♥ 8 dní alebo...zajtra


Streda - 5. 10. 2011 alebo Ako ten čas rýchlo beží

5. října 2011 v 23:38 | Nerya |  Deň za dňom...
Sedím a pijem čaj z limetkou a neteším sa na noc, ktorú za trest strávim behaním na záchod. Hľadala som totiž niečo.. ani sladké, ani slané na jedenie, také niečo akurát a mojim chuťovým bunkám sa akurát pozdával len čaj. Nesťažujem sa, aj tak by som sa mala pripraviť na to, že posledný mesiac strávim len na čaji, aby som ako tak vyzerala na tej stužkovej, ktorá ma čaká. Rýchlo to ubehlo...pamätám ako sme si vraveli, že o desať mesiacov...teraz je to o mesiac...a akoby stále nebolo nič vybavené a pritom už nám stačí tak málo...

Vlastne ani neviem, čo ešte treba, celý týždeň som nebola v škole a tieto dva dni takisto nie. Jednak som chcela byť s NÍM a jednak sa mi dnes na to detské vôbec nechcelo. Mňa keby tam zavreli tak by to bolo vskutku vhodné mučenie. Viem, že si tie dni budem musieť nahradiť, ale pevne verím, že na hocijakom inom oddelení a nie na detskom. Potom mi je to šuma fuk. Všade lepšie ako tam. Teraz mám pred sebou dva týždne na gynde, to zase bude nuda ako...no to je jedno kde. Ale potom sa tri mesiace nezastavím. Nádhera.

V utorok nás čaká výlet do Rakúska, ideme sa pozrieť na nejakú nemocnicu. Som zvedavá ako to tam bude vyzerať, ale verím, že omnoho lepšie ako u nás. Ešte dobre, že nikto z nás nevie dobre po nemecky, aspoň sa neprekecneme o tom, ako jednorazové rukavice niekoľkokrát dezinfikujeme a ako sa u nás musia ešte aj matrace prezliekať. A potom sa už len tešiť na prázdniny na konci mesiaca a vlastne ešte na víkend s mojím mužom. Pretože mi chýba...viac ako čokoľvek...

V poslednej dobe sme spolu často... často myslím na to, že býva tak ďaleko. Ako sme si vraveli, že budeme spolu málo a že to spolu zvládneme, tak zatiaľ mám pocit, že ešte ani nie je čo poriadne zvládať, pretože využívame skutočne každú voľnú chvíľu a možnosť, kedy by sme mohli byť spolu. Aj preto som šla na burzu VŠ do BA, len aby som mohla byť s NÍM. A ak boh dá, príde tento víkend (ak boh dá a moja mama dovolí). A ja potom pôjdem nabudúci a potom o dva týždne a pôjdeme do cirkusu. A ak tam nebude ten slon, tak im plagát otrieskam o hlavu!

♥ 9 dní alebo...3


Final Destination 5

5. října 2011 v 9:17 | Nerya |  Videla som...
Posledná časť série Nezvratných osudov, okrem iného nám potvrdila, že málokedy sa posledná časť vydarí tak, aby sa o nej dalo povedať, že je dokonalá a že prvá časť je predsa len prvá a väčšinou aj najlepšia. Tak sme to zhodnotili s mojou polovičkou.

Príbeh sa zas a znova opakuje, ale myslím, že každý kto sa na túto sériu pozerá by to mal priam očakávať, pretože o čom by mal byť nezvratný osud ak nie stále o (skoro) tom istom a síce, že sa stane hromadná nehoda, pri ktorej by malo umrieť veľa ľudí, pár z nich to však zázrakom predtuchy prežije no a potom začnú jeden po druhom umierať, otázne je, či v tom poradí v akom umreli pri nehode alebo v opačnom a to je čo sa týka vzrušenia všetko. Už od začiatku sa zakaždým môžeme presvedčiť, že smrť číha skutočne všade.

Osobne si neviem tento film predstaviť v 3D verzii, akú nám ponúkali v kinách. Teda predstaviť si to viem, ale neviem si predstaviť, že by som pri tom mala sedieť ja, pretože aj keď mám filmy tohto typu rada, vidieť všetkých tých mŕtvych ľudí niekde tesne pred sebou, to by som asi nepredýchala tak ľahko...ale keď tak teraz nad tým uvažujem, vlastne ma to aj celkom láka...

Jedno je však isté a to, že tesne pred koncom keď som vedela, kam cestujú hlavné postavy, na okamih ma napadla myšlienka na prvý diel... a tak aj bolo. Takže aj napriek tomu, že celý film je o očakávaní a čakaní na toho, kto to prežije tentokrát, koniec je prekvapivý (pre niekoho) a do istej miery ho možno označiť aj ako zaujímavý a nečakaný.