Červen 2011

Sobota - 25. 6. 2011 alebo Úžasný večer (Prvý)

26. června 2011 v 22:22 | Nerya |  Deň za dňom...

Šli sme dve. Ani sme nikoho nasilu nevolali, a tých, ktorí s nami nešli sme neprehovárali ale proste sme sa s tým zmierili. Dá sa predsa zabaviť aj vo dvojici. Cesta začala v Bille pri regáli s vínami, keď sme hľadali také, ktoré by sa dalo otvoriť odšrobovaním vrchnáčika. Misia neúspešná. Kúpili sme obyčajné, vybrali sa hľadať vhodné miesto na vypitie a popri tom aj niečo, čo by sme mohli využiť ako otvarák. KONÁR! Malý a tvrdý ležal v strede chodníka. Tak sme ho reku zodvihli a zobrali so sebou. Po pár minútach sa nám fľašu podarilo otvoriť a už sme pili. Striedavo víno a energy. Ten nesmel chýbať. Do toho sme sa smiali na partii chalanov, ktorí sedeli obďaleč, taksito s rovnakým cieľom, aký sme mali my. Chytro vypiť a ísť. Jeden z nich zrazu prišiel k nám, či nemáme oheň "Poďte k nám aj my chlasceme" dodal ešte na záver. Nešli sme. Bohvie prečo. Radšej sme dopili posledné hlty vína (celú fľašu sme vypili v takmer rekordnom čase!) a šli do mesta.

Prvá kapela Heľenine oči a naše dve pesničky, ktoré sme poznali. Keď odohrali jednu, išli sme na víno, že reku keď ostatné nepoznáme, čo budeme. Lenže kým sme vyšli z davu, začali hrať tú druhú a poslednú, pri ktorej bola šanca na spievanie (ak sa to vrieskanie dalo nazvať spevom). Tak sme sa nesrali a zatrsali aj mimo davu a na pohľady ostatných sme kašľali. No a potom sme dali ešte pár pohárov vína. Prešli po meste, postretali kamošov a našli si vhodné miesto blízko pri pódiu. Ploštín Punk mohol začať.

Vydržali sme celý koncert. Skákali sme, tancovali, kričali, objímali a spoznávali. Niečo neskutočné. Chcem zopakovať! Potom sme stretli Krtka, počkali na polnoc (pretože niekto má limitovaný výber z bankomatu!!!) a šli cestou pokračujúc do 66. Neskôr zase prejsť všetky bary v meste (2!) pričom v jednom bolo plno a nuda a v druhom to vyzeralo ako v cukrárni. Zvyšné boli zavreté. No úžas. Jedným dychom bolo rozhodnuté, že to všetko musíme dohnať v lete v Blave.

Blava... o päť dní odchádzam...

Prečo prvý? Lebo verím, že v lete ich bude viac...

Paulo Coelho - 11 minút

19. června 2011 v 12:19 | Nerya |  Čítala som...

Kde bolo, tam bolo... alebo príbeh prostitútky Márie...neskutočný príbeh. Celý čas som mala pocit, akoby som tam bola s ňou, akoby som prežívala všetko čo ona... dobre napísaná a hlavne úžasný príbeh. Zvlášť v tomto období má pre mňa veľký význam...

"Keď niekoho stretneme a zaľúbime sa do neho, máme pocit, že nám to praje celý vesmír..."

"Mám dve možnosti, buď sa budem považovať za obeť, alebo za odvážnu ženu, čo sa vydala hľadať svoj poklad. Všetko je len otázka pohľadu."

"Keďže život vždy čaká na tie najkritickejšie okamihy, aby ukázal svoju veľkorysosť..."

"Nie som telo, v ktorom je duša, som dušou, ktorá má jednu časť videteľnú, a tá sa nazýva telo."

"Čo je v živote dôležitejšie? Žiť alebo len predstierať, že žijeme? "

"Takéto stretnuia sa zvyčajne udejú, keď dospejeme k istému rozhraniu, keď cítime potrebu citovo zomrieť a znova sa narodiť. Stretnutia nás čakajú - ale väčšinou sa im vyhneme. Ak sme však zúfalí, ak už nemáme čo stratiť alebo ak sme príliš posadnutí životom, vtedy sa začne prejavovať neznáme a náš svet zmení smer."

"Samozrejme, žiarlivosť je celkom normálna, ale ju už život naučil, že je zbytočné nazdávať sa, že sme vlastníkmi toho druhého - kto si myslí, že je to možné, klame sám seba. Napriek tomu však myšlienku na žiarlivosť nemôžeme celkom zmiesť zo stola, ani predkladať veľké intelektuálne úvahy na túto tému, a už vôbec nie sa domnievať, že ide o prejav vlastnej slabosti."

"Najsilnejšia láska je tá, ktorá môže ukázať svoju krehkosť. Tak či tak, ak je moja láska skutočná (a nejde len o rozptýlenie, sebaklam, o to, ako zabiť čas, ktorý sa vlečie strašne pomaly), sloboda zvíťazí nad žiarlivosťou a nad bolesťou, ktorú spôsobuje - hoci aj bolesť je súčasťou prirodzeného chodu vecí."

"Keď som už nemala čo stratiť, dostalo sa mi všetkého. Keď som prestala byť tou, ktorou som bola, našla som seba samu."

"Milujme jeden druhého, nesnažme sa však navzájom vlastniť."

Zombieland

5. června 2011 v 19:48 | Nerya |  Videla som...

Columbus: Bylo by příjemné vidět známou tvář... Nebo jakoukoli tvář, ze které neteče krev a nemá maso mezi zuby.

Typický príbeh ľudí, ktorí prežili. Typický príbeh sveta, na ktorom sa zmenili takmer všetci na zombíkov a tých normálnych, ktorí sa snažia prežiť a poraziť ich. A takisto cestujú niekam...bohviekam, ale cestujú. Typicky temná atmosféra, boj o holý život a niekoľko hlavných postáv, ktoré sa snaží niekto zožrať a oni sa bránia.

Columbus: Budeš riskovat naše životy kvůli buchtičce?
Tallahassee: Tam v tom obchodu je krabice buchtiček. Ne jen tak obyčejná krabice buchtiček, ale poslední krabice buchtiček, kterou si kdo užije v celém vesmíru. Věř nebo ne, buchtičky mají datum spotřeby. Někdy hodně brzo... budou všechny buchtičky prošlé. Je čas na: "Teď nebo nikdy."

Netypický hrdina, obyčajný teenager, ktorý chodí so zbraňou a má svoje pravidlá na to, ako poraziť príšery, ktoré mu nedajú pokoj. Niekam cestuje. Popri tom stretne celkom vtipného a spočiatku odmeraného chlapíka, s ktorým potom pokračuje v ceste. Do toho sa im pripletú dve sestry, ktoré im značne komplikujú. Netypické postavičky, ktoré sa ocitnú v spol
očnom aute s takmer spoločným cieľom. Cestou ich stretne všetko možné i nemožné. Ale napokon sa dá povedať, že film končí happyendom.

Ako to už u mňa býva na začiatku som čakala typický nudný krvák, nič také sa však nekonalo. Film zaujme už v úvode, keď hlavný hrdina opisuje to, prečo má svoje pravidlá a hlavne to, prečo sa ich oplatí dodržiavať. Takisto jeho parťák, ktorý sa k nemu pridá neskoršie a jeho hlavným cieľom je hlavne sladkosť, je chvályhodný. No a potom dve sestry, ktoré im spočiatku všetko komplikujú ale hlavne, že dokonale držia spolu... a do toho celkom vitpný vpád Billa Murrayho, ktorý ich privíta prezlečený za zombíka, za čo napokon bohužiaľ aj patrične zaplatí. Krutý vtip, ale stáva sa. Jednoznačne najlepší zombiehoror, aký som doteraz videla a odporúčam ho pozrieť si každému. Nie je to síce veľmi na vystrašenie, ale na pobavenie určite áno.