Únor 2011

Malý výber na Február

28. února 2011 v 21:00 | Nerya |  Počúvam...

Xindl-X

Chemie
...říkam ti spánek je pro nuly, chce to po nocích Morgany, po ránu RedBully, nebudeme
bulit, že nám život ulít, a když máme splín, múžeme se zhulit...
Láska v housce
...vždyť víš co chci, já vím ale nejde o to kdo co chce, vždyť víš co chci, já vím ale já mám svoje instrukce, vždyť víš co chci, já vím ale nabídka určuje poptávku...
Hollywood
...jooo na takovej film bych tě jednou chtěl vzít, v temnym sále se přezrát popcornem a kolou se spít, a ději na pláte se pohrdavě smát a říkat, vole vole, to je hollywood...
Trada na Beroun
...dneska ráno lásko šmahem, skončím to s naším vztahem...a pak tradá na Beroun, než emoce přeperou, mý racio...
Poslední večeře
...tak z očí seberte sůl a v ní uvařte rejži oslaďte knedlík medem a polijte ho máslem a potom prostřete stůl, vždyť tak má se dnes prej žít...

Z lásky?

26. února 2011 v 17:00 | Nerya |  Napísala som...
Pomaly, potichu sa zakrádala po izbe, len mäkký koberec tlmil jej kroky. Pomaly kládla nohu pred nohu aby nebodaj o niečo nezakopla a nespôsobila hluk, ktorý by všetko pokazil a celé jej úsilie by vyšlo nazmar. Jej rýchly a prerývaný dych zanikal v hukote bleskov a hromov no i tak sa snažila dýchať potichu. Dookola bola tma iba niekedy tmu preťal blesk a osvetlil scénu, ktorá sa v miestnosti odohrávala. Drobná dievčenská postava, ukrývajúc niečo za chrbtom sa pomaly blížila k posteli na ktorej spala osoba. Podišla k posteli a zahľadela sa do jeho tváre. V poslednej chvíli ju napadlo, že odíde..vyzeral tak nevinne a nádherne. Ale nedovolí, aby ho mala iná.... Po líci jej stiekla slza...prečo to robí? Snáď prvýkrát sa nad tým zamyslela. Prečo jej to doteraz prišlo správne a také jednoduché...prečo? Ešte chvíľku tam stála ticho hľadiac...ale nie, nevzdá sa, nie teraz keď už je tak blízko, nemôže predsa priznať porážku takto tesne pred vrcholom... nemôže. Odrazu ticho preťal výstrel, v diaľke zahrmelo a tmu opäť preťal blesk... takmer akoby v jednej sekunde. Ale ju to už nezaujímalo. Stála vonku, ukrytá v tme a po tvári jej opäť tiekli slzy, lenže aj tie časom zmyl dážď, rovnako ako zmyl všetko stopy...

3. Offline

26. února 2011 v 13:58 | Nerya |  Poviedka - Čo je vlastne pravda?
* * *
Neodpísal, ani nenapísal. A ja som predsa len išla spať. Nemôžem predsa večne čakať na jednu odpoveď a dnes ráno už viem, že by som sa jej ani nedočkala. O čo sa tu preboha pokúšam? Niekedy si sama leziem na nervy, tak čo potom si o mne musí myslieť on. Och bože. Kým som však ešte zaspala, nedala mi spať myšlienka na to, žeby som ho predsa len zavolala von. Len tak, ako kamoška, predsa len, nikto ma nemôže podozrievať z ničoho nečestného, iba ja sama viem, aká je skutočnosť. A takisto pár ľudí, ktorím som sa proste musela zdôveriť, ináč by ma porazilo.

♥ Beach

25. února 2011 v 19:00 | Nerya |  Videla som...
beach
Ešte som nevidela Dicapria v zlej úlohe. No fakt. A v tejto mi takisto celkom sadol. Ako mladý muž, ktorý sa vybral na dovolenku a tam sa mu do rúk dostala mapa tajomného ostrova, ktorý bol pre niektorých ľudí na pevnine len legendou a všetci boli v tom, že v skutočnosti neexistuje. Rozhodol sa teda zmeniť svoje dovolenkové plány a vybrať sa ostrov hľadať. Cestou tam stretne mladý francúzsky pár, s ktorým strávi pár dní a zvyšok cesty pokračujú spolu. Predtým však ešte stihne urobiť kópiu mapy, ktorú dá nejakým vyhulencom, ktorých takisto stretol.

Trojica tak spoločne cestuje až sa dostanú takmer na koniec cesty. Jediné čo im ostáva je preplávať pár kilometrov, kým sa dostanú na ostrov. To sa im aj podarí. Na ostrove sa však hneď dostanú na tú polovicu, ktorá patrí pašerákom drog, ktorý tam pestujú marihuanu. Tí ich takmer načapajú, ale im sa podarí ujsť a vybrať sa po prúde rieky.

Nakoniec sa dostanú k vodopádu a chvíľu váhajú ako sa dostať dolu. Až napokon jediná žena, ktorú tam majú sa rozhodne skočiť. Oni ju potom nasledujú a dolu ich už čaká černoch, niečo ako uvítací výbor, ktorý ich odvedie na pláž.

2. Správa

22. února 2011 v 13:00 | Nerya |  Poviedka - Čo je vlastne pravda?
kkj
* * *
Napísala som mu. Ani neviem prečo. Možno skrat v mojej hlave a možno sa môj pud sebazáchovy stratil niekam, kde ho momentálne neviem objaviť. Ktovie. Aj napriek tomu, ako veľmi som sa sama sebe zaprisahávala, že počkám, kým urobí aspoň nejaký prvý krok on, aj napriek tomu, že som zo seba nechcela robiť kravu ako kedysi. Aj napriek tomu všetkému som dnes klikla na jeho meno a napísala mu. Obyčajné ahoj, nič viac.

Slumdog Millionaire

21. února 2011 v 19:01 | Nerya |  Videla som...
sdfdfg
Verili by ste tomu, že Vám stačí vyhrať milionára a miestna polícia Vás hneď zatkne ako podvodníka? Celkom neprijateľná myšlienka, avšak v Indii je to samozrejmosť. Sledujeme tak 18ročného Jamala, ako sedí na policajnej stanici a miestny policajt sa z neho snaží vymámiť, kto mu v súťaži radil, alebo ako sa mu podarilo tak dobre podviesť všetky kamery a všetkých ľudí.
Práve tam sa začne odvíjať jeho príbeh a takisto hra - Chcete byť milionárom.

Z hry dozvedáme, že Jamal pracuje v telefonistickej firme ako nosič čaju, pre moderátora je teda nepredstaviteľné, žeby sa tento chlapec dostal ďalej ako po druhú či tretiu otázku. Hra sa teda začína. Hneď po prvej otázke sa Jamal vracia do minulosti, aby tak odhalil to, ako prišiel na správnu odpoveď.

Takto to ide počas celého filmu. Napätia a nervozita sa stupňujú. Jamal stále dobre odpovedá a do toho máme my možnosť vidieť, čo všetko si tento chlapec prežil a aké skúsenosti a zážitky ho nakoniec doviedli k správnym odpovediam. Vidíme tak jeho a jeho brata od malička, kedy sa pretĺkali po Bombajských uliciach, kde neskôr tiež stretli Latiku pri úteku, keď mesto napadli nepriatelia.

Tajomný rytier

20. února 2011 v 17:00 | Nerya |  Napísala som...
V malom kútiku duše ukrytá
nádhera z nebies daná
lež nikto je nechce objaviť
vo svojom svete samučká sama

Čaká na svojho rytiera
ktorý ju nežne objaví
a pevná bude jeho viera
že jeho nález všetko napraví

Vyženie každý kúsok tieňa
objaví svetlo dávno skryté
premení tmu noci na svetlo dňa
zaženie spomienky v srdci vryté

Zaženie smútok minulosti
objaví nový život v nej
a v troche jeho márnivosti
pripúta jeho srdce k jej.

To sa nedá...

19. února 2011 v 18:03 | Nerya |  Počúvam...
len počúvať..sú pesničký, ktoré počujete pri nejakej príležitosti a potom vám uviaznu niekde vo vnútri a ... potom si ju akosi automaticky nájdete, bohvie prečo. Ja som si našla.. a nemôžem ich teraz prestať počúvať, aj napriek tomu, že mi pripomínajú niečo nádherné a smutné zároveň... som rada, že ich mám, ale zakaždým mám pri tej prvej chuť plakať, pretože viem, že sa ten čas už nevráti a že to čo sa stane v budúcnosti je možno naozaj len môj sen a že sa vlastne
nestane...
argfet

Don Omar - Danza Kuduro ft. Lucenzo
Ja viem, že je to skôr tanečná pesnička a také niečo... ale v mojom prípade sa to dá brať aj inak..

Jessy Matador - Allez ola ole
Takisto... mne sa zdajú strašne podobné, ale tá prvá je krajšia..a smutnejšia...

Horkýže Slíže - O sole ignorante
Tiež taká netypická, ale tak nepomôžem si..spomienky sú spomienky...

Už ich mám aj v mobile...aspoň si mám zase čo púšťať pred spaním... ak sa mi vôbec podarí zaspať túto noc...

1. Pohľad

18. února 2011 v 19:00 | Nerya |  Poviedka - Čo je vlastne pravda?
kkj
* * *
Tie pohľady. Sedela som tam a snažila sa venovať rôznym možným činnostiam, ktoré by mi zabránili sledovať ho s otvorenými ústami bez toho, aby si to niekto všimol. Aj napriek tomu som sa však neubránila tomu, aby som so všetkou bezpečnosťou sem tam zdvihla zrak od displeja svojho mobilu a pozrela sa na neho. Nebolo to často, aby si nikto nič nevšimol, prečo však zakaždým, keď som sa odvážila on pozeral na mňa? A prečo som okrem tých krátkych chvíľ, kedy sa naše pohľady stretli stále cítila jeho pohľad na sebe?

Zmysel života /Občas sa objaví/

13. února 2011 v 20:27 | Nerya |  Téma týždňa
believing
Sem tam, hlavne v období, kedy som celkom spokojná so svojím životom a nič a nikto ma neštvú, som presvedčená, že tam kdesi vnútri mám zmysel svojho života ukrytý. Veľmi dobre, ale tuším, že tam predsa len je, i keď ja osobne som ho ešte neobjavila. Možno len sem tam trošku poodhrnula okraj pomyselnej podušky pod ktorou sa skrýva. Ale ešte nikdy som sa mu priamo nepozrela do tváre a nepovedala - Aha tak ty si zmysel môjho života, kvôli tebe robím tieto veci. - To nie.

Inokedy si zase pripadám úplne zbytočná. Nevidím zmysel v ničom čo robím nie to ešte vo svojom živote, ale to má asi každý také chvíľky, kedy má pocit, že všetko je nanič a život je na hovno. Stáva sa.

Raz by som však chcela objaviť zmysel svojho života. Hlavne preto, aby som oň vedela bojovať. Aby som si vedela odôvodniť svoje ciele a svoje rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú moju budúcnosť. Prípadne ich zmeniť a prispôsobiť tomu, na čo by mali byť určiené a k čomu smerovať.

Hĺbka

12. února 2011 v 17:00 | Nerya |  Napísala som...
Chladne tmavé sú moje rána
mi kúsok svetla nevidieť
keď prebúdzam sa vždy sama
nikto mi nemá čo závidieť.

Z postele vstávam a obliekam svoje nahé telo
najradšej však obliekla bych svoju ubolenú dušu
ale i ono sa v tomto svet dosť natrpelo
ako netušiace kone, čo do vojny klušú

Vchádzam vonka, zamykám dom
vyzerá, akoby ho ovládla prázdnota
však nie je to tak veď ja bývam v ňom
no i napriek tomu volá - Samota!

Kráčam ulicou a nevnímam tie stovky tvárí
hľadiace na moju smutnú tvár
nie vždy sa totiž človeku darí
pochopiť aký má v sebe dar.

V diaľke sa už črtá veľký most
o chvíľu bude koniec trápenia
chápete ľudia, že už mám toho dosť?
už nechcem prežívať tie úbohé pocity súženia.

Pomaly kráčam po moste a ihneď pozerám do hĺbky
ktorá mi príde ako jediný liek a rozmýšľam
dajú mi aspoň kvety do hrobky?
zavrhnem však ihneď túto predstavu
.......a zábradlie preliezam

Tá nekonečná hĺbka je moja záchrana
o chvíľu bude koniec bolesti
bola som na celom svete sama
zatváram oči a do hĺbky púšťam svoje kosti.

Pomaly padám ako kameň, ktorý spúšťa lavínu
počujem praskot svojich kostí
však nikomu ja nedávam to za vinu
teším sa pocitom mŕtvych hostí.

Eurotrip

11. února 2011 v 19:00 | Nerya |  Videla som...
eurotrip
Scott Thomas sa po tom, čo mu jeho pekná frajerka dá kopačky a skončí strednú školu, vyberie ešte na poslednú párty so svojím kamošom Cooperom k spolužiakovi. Tam stretávajú dvojčatá Jeniffer a Jamieho, ktorí ich oboznámia s ich plánom na cestu po Európe.

Doma si Coop všimne, že Scott si stále dopisuje s "priateľom" na zlepšenie nemčiny. Začne si robiť z neho srandu o tom, že je gay. Scott je presvedčený, že je to fajn chalan, keď však príde domov opitý, uverí Cooperovým slovám a Mike-ovi napíše nie veľmi prívetivý mail o tom, aby mu dal pokoj a že si už nebudú písať.

Ráno Scott vďaka svojmu bratovi zisťuje, že Mike, nie je Majk ale Miké, nemecké a veľmi, veľmi pekné dievča. Uvedomí si akú veľkú chybu urobil a tak sa rozhodne vybrať za ňou do Nemecka, aby sa jej ospravedlnil a aby jej vysvetlil, že ju vlastne miluje a chce s ňou ostať do konca života.

(Na letišti.)
úřednice: OK, nemám žádný let do Německa na celý týden. Ale můžu vás dostat dnes do Londýna za 118$.
Scott Thomas: Něco jiného?
Cooper Harris: (na Thomase) Evropa je veliká jako Eastwood Mall. Můžeme jít od tamtud do Berlína pěšky.
Scott Thomas: Coopere, Anglie je ostrov.
Cooper Harris: OK, poplaveme. To je jedno. (na úřednici) Bereme to.

Streda - 9. 2. 2011 alebo Tri objatia

9. února 2011 v 21:22 | Nerya |  Deň za dňom...
water
Kedysi som kdesi čítala, že stačia tri objatia denne, aby sme boli šťastnejší. Keď sme sa tak v škole nad tým trochu zamysleli, zistili sme, že na tom možno bude niečo pravdy. Predsa len, v prvom ročníku sme sa všetci vždy pri príchode objali a takisto pri odchode. Postupom času sa však akosi tento "milý" zvyk spomedzi nás akosi vytratil a takisto sa vytratila pohoda z nášho kolektívu. Ja to priznávam a nie som jediná. Všetci to vieme. Ostáva len dúfať, že stužková sa na rok vydarí a my to nejako spolu dotiahneme až do konca bez nejakej krízy.

Od piatku máme prázdniny. Neskutočne sa teším. V sobotu ideme s Krtkom piť, ako inak, keď príde tento týpek. V sobotu by som chcela ísť domov, aby som trohcu upratala sebe v izbe ale aj doma, pretože som už nejakú dobu na to kašľala. A potom ostať hádam doma až do pondelka a potom dúfam, že vyjde plán s chatou. Dlho som na nijakej nebola, takže celkom rada by som bola, keby táto vyšla. O to viac, keby naozaj vyšla, nie len tak, že na ňu pôjdeme, ale aj tak, že sa tam nestane nič zlé ako na tej prvej. Proste nech dobre dopadne.

Ostáva teda už len prežiť zajtra a piatok na praxi. Posledný týždeň na oddelení. I keď možno tajne dúfam, že učiteľka bude chýbať a tajne dúfame s M, že by nás mohli dať nejako dokopy, aby sme sa mohli spolu zašívať. Zlatá, ma volala plávať s ňou zajtra, tak ako minulý týždeň, ale ja kvôli nedeľnej príhode nemôžem, takže som jej musela odolať. Ale po prázdninách by som s ňou šla. Bolo to fajn. Plávať v tej chladnej vode na ktorej sa odrážalo slnko. Krásne. A do toho všetkého jej prítomnosť a môj dobrý pocit z plávania. Dokonalé. Chvíľa, ktorú si človek proste chce zopakovať.

See you later, alligator. :)

Pondelok - 8. 2. 2011 alebo Short story about ... folikul

8. února 2011 v 23:20 | Nerya |  Deň za dňom...
lj
"Keď chcete rozosmiať Boha,povedzte mu o svojich plánoch."

Pôvodne som si plánovala pekné zakončenie víkendu. Bez hádok. Plánovala som, že prídem domov, potancujem si, budem si písať poznámky  a potom vystresovaná z Pondelka si pôjdem ľahnúť do postele, počúvať XindlA-X a zaspávať. Ani jedno z toho mi nakoniec nevyšlo.

Len čo som vstala u D z jeho postele, že idem na vlak, zacítila som v bruchu takú zvlášnu bolesť. Keďže sa však doktorom vyhýbam ako len viem, myslela som si, že je to len také nič, čo rozchodím. Keď som však chodila, bolesť bola čoraz neznesiteľnejšia a po chvíli som nevedela či idem odpadnúť, alebo vracať alebo sa od horúčavy povyzliekať.

Keď som si navyše predstavila tú dlhú cestu domov, pred očami som videla všetky hviezdičky a takisto samú seba, ako ostanem ležať niekde uprostred cesty zničená a biela ako stena. Nedalo sa nič robiť, volala som mojej mame, šoférke ako lusk (irónia), aby prišla po mňa. Tá už vedela, že to nebude len tak, pretože inak by som jej ani náhodou nevolala. Hrdinka moja, prišla až na stanicu, i keď popri tom som mala pár telefonátov, týkajúcich sa hlavne vecí ako, kde je spojka, stierače a smerovky. Ale prišla.

Aj domov zašla, kde mi hneď dali konské kvapky od bolesti, ktoré sú len na predpis, ale akýmsi zázrakom ich máme doma a spolu so sestrou a notebookom hľadali na nete. Až kým sa N nevytasila so zápalom slepého čreva. Podľa návodu mi postláčali bruchom, načo som aj keby som chcela nemohla povedať že nebolí, keďže sa mi do očí nahrnuli slzy. Tak poďho zase do auta a na pohotovosť. Tam ma už nečakal nikto iný ako môj milý bývalý profesor, ktorý ma každú hodinu vyvolával. Ten mi prehmatal brucho a poslal na chiru...

Úchvatné, tak sme sa zase presunuli inam. Tam mi vzali krv a povedali jednu z najhorších viet, aké som kedy počula, že ma pošlú na gynekológiu, či to nie je toho pôvodu. Viac ma vydesiť nemohli. Kým sme teda čakali v čakárni na výsledky z krvi (ktoré boli zvýšené) stihli sme prebrať aj to, či nie som tehotná a kde by sme to bábo dali a čo by sme robili. Ja na pokraji nervového zrútenia som hned písala D, aby som v tom strese nebola sama a popri tom som rozmýšľala, či sa nemám ísť narýchlo umyť na záchod. Predsa len, mala som ísť k človeku, ktorý ma mal vyšetriť "tam" a ja som bola po celom víkende.

V bolestiach a všetkom možnom som napokon absolvovala aj tretie vyšetrenie, ktoré bolo asi najbolestivejšie zo všetkých a s diagnózou prasknutého zväčšeného folikulu a tekutiny z neho, ktorá sa mi voľne povaľovala v bruchu som sa pobrala domov ležať. Radosť žiť. Ale kým sa nehýbem, tak je to celkom v pohode.

Včera som ešte bola na kontrole, našťastie D išiel so mnou. Pretože sme tam čakali od ôsmej do dvanástej!! Neskutočne dlhé čakanie. Všetky mamičky už poodchádzali a dokonca prišli nové a ja som tam stále sedela a čakala. A potom som sa mojím pomalým tempom s D dostala domov.

Dnes ... je dnes. Je to deň o ničom. Pozrela som film, prespala polovičku popoludnia, zahrala sa Simsov a neučila sa, ako inak. A teraz idem spať. Aby som zajtra mohla prísť zo školy a zase spať. Ešte že v piatok ideme s Krtkom piť (i keď ja už veľmi nebudem, keďže som to minulý piatok trochu prehnala - trochu tak, že som skončila s vedrom pri posteli, ale budiš) a potom je týždeň voľna. Konečne sa zase dospím a dúfam, že aj dopíšem časť poznámok, ktoré mi chýbajú.

Dobrú noc...

Si!

5. února 2011 v 17:00 | Nerya |  Napísala som...
Si oheň, čo pre mňa navždy horí.
Si sprej, čo odoženie nočné mory.
Si krásny kvet, čo na lúke trhám.
Si ten, čo nezradí ma, keď z lupom z banky zdrhám.
Si mesiac, čo v tmavom lese cestu mi ukazuje.
Si ten, čo ochráni ma, keď silný vietor duje.
Si anjel, čo nado mnou lieta.
Si nežný ako malé dieťa.
Jediný tvoj bozk čas pre mňa zastaví,
a všetky problémy hádžeme za hlavy.
Si ako plyšák, ktorého na poličke mám.
ja som tu pre teba a nebudeš viac sám.
Si hlas, čo poradí mi, keď som nerozhodná.
tak sa pýtam, som ťa vôbec hodna?
Si ten, čo ochotne mi dáva rady.
Si ten, čo bozkom končí naše zvady.
Si láskyplný kvet.
Si pre mňa celý svet.
Si malá kvapka, čo z oblohy padá.
Si! A práve preto ťa mám rada.

Due date

4. února 2011 v 19:00 | Nerya |  Videla som...
due date
Pôvodne sme spolu s D a sestrou išli do kina na film Na vlásku. Ten však nejako išiel skôr ako sme my prišli a tak sme sa rozhodli, že to riskneme a pôjdeme na film o ktorom sme takmer nič nevedeli avšak sme trochu tušili, keďže sme už videli jeho "staršieho brata". Dovolím si to tak nazvať, pretože tam hral Zach a bolo to na podobnú tému a tiež rovnako uletené.

Príbeh začína náhodným stretnutím Petera a Ethana na letisku, kedy si náhodu vymenia batožiny a vďaka pár "šťastným" náhodám ich z lietadla vyhodia a dajú im doživotný zákaz lietania. Petra to ani náhodou nepoteší, keďže mal letieť za svojou ženou, ktorá mala čo nevidieť porodiť ich prvé dieťa. Ethanovi to tiež nie je ľahostajné, keďže mal mať o pár dní pohovor, pretože sa chcel stať hercom.

Nakoniec sa však Ethanovi podarí zohnať auto a prehovoriť Petra, aby šiel s ním a jeho psom, pretože predsa len inú cestu nemá. A tak sa prehnane pedatný a "suchársky" Peter vydá na cestu s uleteným a "huliacim" Ethanom. Cestou sa pár krát pohádajú, raz Peter nechá Ethana na pumpe a ujde mu, i keď neskôr sa po neho vráti. Potom Peter zažije šok pri ich prvej spoločnej noci v aute, keď zistí, že Ethan nezaspí bez toho, aby si ho vyhonil, tak isto aj jeho pes.

Helen Fielding - Denník Bridget Jonesovej

3. února 2011 v 9:00 | Nerya |  Čítala som...
bridget jones
Najprv som ako asi väčšina ľudí videla film a potom aj druhý film. Ku knihe som sa dostala náhodou, keď som stála v knižnice v rade a čakala, kým mi zarátajú nové knihy a všimla som si túto, samozrejme som ju hneď vzala aj napriek tomu, že počet mojich kníh už dávno presahoval povolený limit.

Doma som sa na ňu vrhla hneď, bola to jasná voľba aj napriek tomu, že som už tušila o čom to bude. A aj bolo. Kniha bola ako film, aj keď isté rozdiely tam boli. Tu sa potom vynárali otázky, čo je vtipnejšie. Film alebo kniha? Myslím, že ani neexistuje jednoznačná odpoveď, pre mňa malo obidvoje svoje čaro, ale byľku viac sa mi asi páčila kniha, ako inak.

To čo Bridget vypúšťa zo svojich úst je neskutočné a to čo robí ešte nskutočnejšie. Ja ju proste milujem! Dokonca uvažujem, že si tú knihu kúpim, aby som mala svoju a v čase nie veľmi priaznivých sa k nej mohla vracať a trochu si tak rozveseliť zlé dni. Pretože Bridget aj napriek tomu, že spočiatku nemá všetko ružové a ... proste ma dostala tým, že to nie je typický príklad super úspešnej ženy, ktorej by chlapi padali k nohám.

Máme ju radi preto, že je taká "naša", že sa vieme vcítiť do jej pocitov a nepochybne stelesňuje vlastnosti každej z nás. Aspoň z časti. Či už svojou smolou v láske, alebo v neustálych pokusoch o chudnutie. No povedzte, ktorá "normálna" žena nemá doma bombarďáky, ktoré ju stiahnu do tých pekných plesových šiat? A ktorá to občas nepreženie s make-upom, alebo netresne pred chlapom svojich snov nejakú blbosť? Asi každá..


Niečo otrasné

2. února 2011 v 20:49 | Nerya |  Diet Diary
lk
Preboha!!! To čo sa deje so mnou je niečo, čo by... za čo by som sa najradšej nejako potrestala. Zumba je ta tam...i ked dneska by som sa ešte mohla zmobilizovať na nejaké pohopkanie. Ktovie, a možno aj rotanu, ktorá tiež stojí pri váhe a zapadá prachom. Síce ma tak bolí hlava, že som rada, že zvládnem obyčajný pohyb hlavou a nie ešte niečo naviac.

Možno je to všetko kvôli dňom M, ktoré na mňa číhajú niekde za najbližším rohom a spôsobujú, že žeriem oveľa viac ako je normálne a ako by som mala. Zase som sa akosi upustila a to nie je dobre, ešte aj to jedno kilo som pribrala nazad. Asi by som mala skúsiť to, čo dnes navrhla M, aby sme skúsili tak týždeň nejesť, že čo to spraví. Smiali sme sa na tom, ale mne to čoraz viac pripadá ako celkom dobrý nápad.

Ale aspoň niečo zajtra urobím, okrem toho, že budem behať na praxi, tak po nej pôjdeme s M plávať. Mňa by to už ani samu nenapadlo, ale tak trošičku som sa jej privtrela a po upozornení, že sa nebudeme rozprávať pri kraji bazéna, lebo to plávanie potom nemá význam, som svoje rozhodnutie našťastie nezmenila. Nemám prečo. Ja tiež radšej plávam. Je to úžasný pocit. A keď je okolo Vás ticho (aspoň trochu) tak je to také...taký...pocit splynutia. Ale zase ako pre koho. Niekedy mám pocit, že by som v tej vode mohla žiť.

Oukej, dosť bolo týchto dní, aj tak z nich mám len depku, je pravda že človek keď cvičí tak má lepšiu náladu. Idem poZumbovať... a zajtra tiež. Aj cez víkend môžem, keď si vezmem notebook k D a on bude so mnou, alebo ho pošlem niekam na hodinku a ja sa ponatriasam aj sama. A hotovo. Musím sa znovu zmobilizuvať... Držím si palce.. a hlavne sa modlím nie aby som schudla, ale aby som vydržala aspoň. Tak.