Koniec..

4. ledna 2011 v 22:16 | Nerya |  Napísala som...
Moja prvá snaha o akúsi "poviedku".

Koniec

Lucia sa ráno zobudila so zvláštnym pocitom ani sama nevedela čo to môže byť. Počkala, kým mama so sestrou odídu, potom vstala a sadla si za počítač, aby si pozrela a opísala na svoju poštu. Keď odpísala všetkým vstala od počítača a otvorila kamarátom, ktorý si mali prísť po text čo im deň predtým prekladala, po nich poslala kamarátke zošit, ktorý od nej mala požičaný a druhej pero, ktorým včera na písomke tak neúnavne písala.
Vrátila sa do svojej izby a obliekla si to najkrajšie tričko, aké našla v skrini. Možno sa chcela páčiť a možno...

Vložila si do batoha zdravotnú kartu, učebnicu a zošit z dejepisu, zapla zips, nasypala mačke granule a zamkla za sebou. Von na ulici práve husto snežilo, tuhšie sa zababušila do šálu a vykročila na cestu. Počas celej cesty do nemocnice sa príšerne bála, ale tentoraz to bolo prvýkrát, čo príčinou jej strachu nebola lekárka, bála sa dejepisu. Pre niekoho možno hlúpy dôvod ale ona sa desila tej chvíle, keď bude musieť predstúpiť pred svojich 26 spolužiakov a vravieť to čo sa naučila. Táto predstava ju strašila už týždeň, myšlienka kvôli ktorej ani nespávala a takmer nejedla.

Do nemocnice vošla premrznutá a mokrá od snehu, cestou po mnohých chodbách na ňu ľudia pozerali, akoby bola duch otáčali sa za ňou až kým nezašla za najbližší roh a nestratila sa im z dohľadu. Keď došla na oddelenie, sadla si v čakárni na lavičku, vytiahla zošit z dejepisu a učila sa. Po hodinu ju zavolali dnu, nemala strach keďže si šla iba po výsledky, ktoré - ako sa dozvedela boli v poriadku. Poslali ju teda domov s tým, aby sa prišla ukázať o tri mesiace.
Vyšla z nemocnice a cestou domov sa zastavila v knižnici, pretože už mala prečítané všetky čo si predtým požičala. Ďalšie si však nebrala pretože ju čakali skúšky a nemala veľa času na čítanie.


Vyšla z knižnice a celou cestou domov ju v mysli strašili hrozné predstavy o nadchádzajúcej hodine. Keď konečne prišla domov, zjedla buchtu, ktorú si kúpila cestou domov a na stôl si položila učebnicu aj zošit, aby sa to naučila poriadne, išlo jej koniec koncov a jednotku, ak by odpovedala dobre má vyhraté. Učila sa celu hodinu. Potom sa znovu obliekla, vzala si veci, ktoré potrebovala a vybrala sa do školy.

Ku vchodu do školy jej chýbalo len pár metrov, už len prejsť popod strechu , z ktorej nebezpečne viseli kusiská ľadu...

Lucia si už známku z dejepisu neopraví. Na rozdiel od iných ona nestihla prejsť popod strechu, zamrznuté kopy ľadu zo strechy sa na ňu z rachotom zosypali. Nemala šancu, na mieste bola mŕtva. Našli ju rýchlo, pretože obrovský hluk vylákal všetky deti z tried, pozrieť sa čo spôsobilo ten veľký rachot, jediné čo jej vytŕčalo spod ľadu bola jej pravá ruka, v ktorej držala zošit z dejepisu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama