21. 5. 2010 I.

29. ledna 2011 v 23:00 | Nerya |  History...
Ako inak môže škola ubehnúť v piatok, tak, že sa príšerne vlečie a ja posledné hodiny takmer odratávam na sekundy a neviem sa dočkať, kedy zo školy vypadnem a začnú sa dva dni voľna.
Víkend, je náš. Môj a môjho drahého. Sú to dni, kedy sme spolu a všetok čas venujeme jeden druhému. Predsa len, cez týždeň treba behať, učiť sa, upratovať, robiť také tie rôzne maličkosti. Kým ja umývam riad, on sedí a číta si. Kým on doma prihadzuje do pece ja sa hrejem v teple jeho periny a čakám kým skončí.
Všetko je cez týždeň také uponáhľané a nedostatok spánku spôsobuje väčšiu nervozitu. Víkendy sú iné. Dalo by sa povedať, že stereotyp z domu - upratovanie ostal, ale inak je každý niečím iným. Každý je niečím výnimočným, už len tým, že máme na seba čas, že môžme robiť čo chcem, spať koľko chceme, že sme k sebe akýsi milší ako cez týždeň. Že pozeráme filmy a vieme, že ak nechcem tak nebudeme musieť vyliezť z postele.
Internet a Facebook ostáva niekde v úzadí, minimálne sa mu venujeme, viac času venujeme rôznym iným veciam, na ktoré sme nemali čas. Keď škola skončí... víkendy nebudú... celé leto bude naše... :O) Ale teraz, hor sa ku starkej pomáhať a potom si snáď užijeme pár chvíľ osamote, bez rodiny...ak sa nám teda podarí zdrhnúť od toľkej roboty a pomáhania. Starkú pustili z nemocnice a treba pomáhať...a veľa..budeme síce spolu, no inak ako by sa nám žiadalo. Ale... nejako to zvládneme... nemôže sa stať, žeby víkend nevyšiel...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama