2. Očarenie

31. ledna 2011 v 23:18 | Nerya |  Poviedka - Dnes neprídem
poviedka
Sedela na gauči, ktorý si kedysi spolu kúpili. Aj napriek tomu, ako veľmi sa tomu bránila v hlave sa jej objavovali spomienky. Ten deň neskutočne pršalo a im prišli ich prvé výplaty, teda tie prvé skutočné a neboli by to oni dvaja, keby ich hneď nešli minúť. Tentokrát to však bolo pre oboch niečo významnejšie, keďže sa rozhodli, že si konečne kúpia poriadnu pohovku. Tá od babky už bola vysedená a ošúchaná a obaja chceli zmenu.

Hneď sa vybrali do nábytku. Ona si zamilovala širokú s obrovskými vankúšmi. On obyčajnú čiernu. Hádali sa tri dni, kým sa rozhodli kúpiť takú, čo nespadala do ich predstáv ale ako tak im vyhovovala. Bola tmavá, aby ju nemuseli často umývať a široká, aby sa na nej dalo aj ležať. Ona si k nej kúpila veľké ružové kreslo, on len podložku pod nohy. Tri hodiny im trvalo, kým to všetko vytiahli po schodoch na piate poschodie. Bez výťahu. On kričal, ona plakala, neskôr kričala a on šiel na pivo. Zúfalá sa rozhodla zaklopať susedovi, aby jej s tým pomohol. Sama by to nezvládla.

Napokon jej to aj zmontoval a ona už večer sedela a pozerala film, kým sa on stále nevracal. Tak isto osamelá sedela na tom gauči aj teraz. V rukách teplé kakao, prikrytá dekou a zasnená. Už tri dni bolo toto sedenie jedinou náplňou jej práce. Nepovedala mu, že skončila v práci. Nepovedala mu o tom dni, kedy sa rozhodla nechať svoju zásteru na vešiaku v šatni. Deň, kedy prvýkrát uvidela Jeho. Od vtedy striedavo chodila po byte a sedela na gauči. Sem tam sa mihla okolo kúpeľne a ich spálne, keď musela.

Nevedel, že zatiaľ čo on tvrdo makal v práci, ona sedela doma a premýšľala nie však nad ním a aj keď si to ona sama nerada priznávala čoraz menej sa do jej mysle vkrádala spoločná budúcnosť, ktorú on tak starostlivo plánoval. - Mám už len jeho, tak prečo som sa teraz nechala takto omámiť niekým, koho som videla len raz a pravdepodobne už nikdy neuvidím? Prečo? Zbytočne nad ním premýšľam a takisto zbytočne si tým iba rozvraciam vlastné už i tak dosť rozvrátené vnútro. Zbytočné trápenie a takisto zbytočné myšlienky o niečom, čo ma nikde nečaká.-

Nedokázala odolať myšlenkam na neho. Na jeho plavé vlasy, modrý oči a ten šibalský úsmev, ktorý sa mu objavil na tvári, keď mu podávala kávu, tú prvú, ktorú vyliala a takisto pri tej druhej, pri ktorej si už dávala pozor. Vedela, že tieto dni nevideli nikam. Iba k tomu, že sa čoraz viac odvracala od svojho skutočného života. Skrývala sa v svojich snoch, sama v sebe a v jej "novej" budúcnosti. - Nikdy tá vysnívaná budúcnosť nepríde, nikdy viac ho neuvidím, tak načo?- Aj napriek tomu, že vedela, aké sú jej myšlienky a predstavy iracionálne, nedokázala sa ich vzdať. Ešte nie. Ešte trvala na tom, že sa nepohne z miesta a bude sa venovať dokonalej sebaľútosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ondry-diary ondry-diary | Web | 1. února 2011 v 6:33 | Reagovat

Heeezký článek,moc se mi líbí!!

PS:krásný design!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama