Utorok - 21. 12. 2010 alebo Každý chce pod stromček niečo iné

21. prosince 2010 v 22:52 | Nerya |  Deň za dňom...
hou
Prešiel týždeň a ja so s Hugom som dúfala, že budem mať na všetko, čo sa týka blogu a internetu viac času, akosi som sa však zameriavala na sťahovanie súborov a prenášanie ich zo môjho starého počítača. A v neposlednom rade sťahovaním hry Sims a všetkých datadiskov, aby som sa konečne mohla hrať, čo som na starom pc nemohla, keďže to akosi nestíhala grafika a RAMka.

Nakoniec som sa však vyhrala do sýtosti a teraz som tu v plnej sile, i keď ešte mierne nevyspatá (a ešte pár dní budem) ale myslím, že sa to všetko tieto prázdniny napraví a ja vstúpim do nového roku vyspatá a dúfam, že aj spokojná. S D je to také...akosi rôzne, miestami oblačno. Ale inak to zvládame celkom slušne, na to čo všetko sa už medzi nami udialo. A ja som miestami šťastná a miestami sa idem utopiť v tej pomyselnej studni žiaľu. Dnes mi dal k 23mesiacom bonboniéru, ktorú vyhral v škole na nejakej súťaži.


Všetko zlé je však na niečo dobré a ja si stále dookola opakujem, že sa nebudem zaoberať minulosťou, pretože mi to nepomôže, žeby som sa skôr mala zamerať na budúcnosť, pretože inak sa dopredu nepohnem a ostanem tam kde som teraz, alebo sa časom možno prepadnem ešte hlbšie do svojho smútku. Pretože aj ten by časom prišiel. Určite. A to ja nechcem.

Dnes sa na sviatky vracia otec domov. Asi za hodinu sa vyberieme na dvojhodinovú cestu po zamrznutej ceste naprieč tme, aby sme ho vyzdvihli a potom sa trepať naspäť a potom len do čistých perín (lebo aj to je súčasť vianoc) a spať. I keď ešte ráno budem musieť vstať do školy, a vydržať tam pár hodín na volejbalovom turnaji (vyhrážali sa nám, že keď nepostavíme družstvo, že nám zhoršia známky z TV, ani tak s nami nepohli) a potom na vianočnej besiedke, na ktorú sme sa tiež tento rok akosi vykašľali a nechali program na ostatné triedy. Jediné, čo je v našej moci je vyhlásenie víťaza o najkrajšiu výzdobu triedy.

Hodnotili sme dnes cez prestávku a cez obednú sme šli kúpiť tortu akože prvú cenu. Ináč to dnes v škole celkovo rýchlo ubehlo, väčšina učiteľov nám odpustila učenie, ovšem až na tú kravu angličtinárku, ktorá by učila aj keby na našu republiku prišla vojna. Ale predsa si nedáme deň pokaziť jednou kravou, to by nebolo ono.

Zajtra to teda nejako prežiť a potom domov, zvesiť prádlo, ktoré som dnes celý deň striedavo prala a vešala a potom šup k D (konečne si pozrieme DVD zo stužkovej) a potom až vo štvrtok ráno zase nazad domov a smer PP na nákupy posledných darčekov - teda oblečenia do Ťavy a dúfam, že aj nejakej knihy do Maxu, i keď v prvom rade si musím nájsť bundu, čižmy a až potom môžem snívať o tom, že mi ostanú peniaze na knihu.

Mama by bola radšej, keby som si za to všetko kúpila len oblečenie, ale ona akoby nechápala, že to čo pre ňu znamenajú háby, to pre mňa znamenajú knihy. Oveľa radšej by som si kupovala knihy. Viac pre mňa znamenajú ako oblečenie. Najradšej by som všetky peniaze, ktoré mám na darčeky minula na knihy, ale to by samozrejme moju mamu trafil šľak a to nemôžem dovoliť. Tak ...uvidíme ako to celé nakupovanie ešte dopadne...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama