Piatok - 10. 12. 2010 alebo Za všetko môže láska

10. prosince 2010 v 20:00 | Nerya |  Deň za dňom...
lkj
Áno priznávam, ten názov som si požičala z jedného filmu, ale to len preto, lebo som mala pocit, že dokonale vystihuje to všetko čo sa momentálne okolo mňa deje. Po tom všetkom čo sa stalo a čo som tu písala, dnes môžem prehlásiť, že som sa stým popasovala lepšie, ako vtedy, ked sa to stalo prvýkrát a že aj napriek všetkým "radám" ktoré by smerovali k rozchodu, som predsa len poslúchla svojho anjelika strážneho, ktorý mi poradil, aby som vydržala, aby som videla aké to bude a potom sa rozhodla, či to skončím definitívne, alebo ostanem.

Skúsili sme to, načo čakať a tváriť sa, že k sebe nič necítime, keď sa aj napriek všetkému ľúbime ako kone. Sme spolu...nehovorím, že spolu chodíme, pretože už to nikdy nechcem škatuľkovať podľa nejakých noriem a riadiť sa podľa toho, či si zmením vzťah na facebooku alebo nie, kde mi to vzápätí okomentuje cca desať ľudí, ktorí ani nemajú šajn, čo sa vlastne stalo a prečo, iba tam píšu svoje neveriacke komentáre. Sme spolu, lebo je nám spolu dobre a máme sa radi. Sem tam sa síce ešte pochytíme, ale to patrí k tomu. Ako mi to raz vyšiel ten citát - Chyby nás nútia robiť veci znovu a inteligentnejšie...alebo niečo v tom zmysle a myslím, že z časti to aj bola pravda. Uvidíme, či to teda lepšie zvládneme...

Ináč sa tu nič zaujímavé nedeje. Čítam knihy, pozerám filmy, odhadzujem kopy snehu, ktoré nám napadajú na chodník a na schody (hlavne na auto), venujem sa D a pomaly sa chystám na to, že nadchádzajúci víkend musím stráviť doma s mamou a sestrou pečením a upratovaním a takisto čakať rozhodujúcu správu, ktorá rozhodne o budúcom osude nášho počítača, ktorý si včera vzal domov milý ujo opravár a povedal, že do víkendu to musí byť hotové.

So sestrou sme sa už ale viac menej rozhodli, že tá bedňa je predsa len stará a že už potrebujeme niečo nové a jednak na rok nás čakajú vysoké školy (dúfame) a že by sa žišli notebooky. Takže teraz už len popremýšľať o nejakej pôžičke (dúfame, že dedko s babkou zafungujú tak ako kedysi u iného vnúčaťa) a hor sa na nákup. Zatiaľ čo sestre stačí jednoduchý, ja som bohužiaľ trochu náročnejšie, mne stačí tiež jednoduchý, ale podmienkou je aby mi na ňom šli Simsovia aspoň dvojka, keď už trojka nie, ale uvidíme.

Takže predo mnou je nudný víkend plný roboty a myšlienok na to, že nemôžem byť s človekom, ktorého milujem a že musím pracovať a vymýšľať cestu k notebookom (lebo mama povedala, že si našetríme časom a budeme ich mať v januári, ale to je hovadina, lebo v januári už musím mať odovzdanú 30 stranovú prácu do školy), takže musím to dokončiť takto "zahorúca" lebo inak sa k tomu znova dostaneme až za rok. Hor sa na medovníčky...!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama