2. 3. 2010 I.

13. prosince 2010 v 22:00 | Nerya |  History...
Tri dni. Už tri dni ma trápi moja hlava. Nie že by bola úplne prázdna, i keď aj nad tým sa niekedy zamýšľam. Nie, ona ma len príšerne bolí, akoby to bol trest za niečo zlé, čo som urobila. Pôjdem povešať prádlo a začnem zase nosiť okuliare...aspoň pri pc a uvidíme, či sa nájde ešte niečo čo môžem odčiniť, aby ma hlava prestala bolieť.

Začala som chodiť plávať, sem tam prehovorím aj mamu. I keď samej mi to ide lepšie. Nie žeby som plávala ako Moravcová keď tam nie je, ale vtedy mám aspoň čas na vlastné myšlienky... na to, aby som si usporiadala všetko čo sa udialo. Úžasný pocit, len tak plávať, samozrejme, ak okolo nie je príliš veľa ľudí, ktorí by vám to plávanie znepríjemňovali.

Milujem plávanie a vlastne aj hocijaký pobyt vo vode. Už odmalička keď sme sa spolu so sestrou hrávali na morské panny a ja som chcela vo vode ostať príšerne dlho(ona nie, pretože jej vždy bola zima), aj keď čím som staršia tým menej sa mi v lete do tej vody chce. Akoby som stále častejšie nachádzala činnosti okolo toho, ktoré sa mi vykonávať nechce. Napríklad schnúť. Nemám toľko plaviek, aby som jedny zamočila, dala ich sušiť a obliekla si druhé, tak musím schnúť. A schnú mi vlasy a potom sú otrasné. No i tak, zbožňujem vodu. Akoby zmyla to všetko zlé... aj keď to je len môj súkromný pocit.

Keď sme boli v Nedeľu plávame tak plávame, a zrazu sa objavila suseda aj s jej malými chlapcami - dvojčatami. Ak ste niekedy sledovali 7Heaven, tak tieto sú ešte odpornejšie. Zo začiatku sme si ich nevšimli, keďže boli v detskom bazéne, keď však prišli do plaveckého, systematicky sme sa presunuli do časti kde je voda hlbšia. O chvíľu sme však zistili, že deti vedia plávať a pomaly zamierili k nám. My sme sa na seba len pozreli a bez slova zamierili do menšej vody a systematicky aj von z bazénu a do spŕch...

Oukej, aby som netrápila svoju hlavu a svoje oči a tie okuliare mi vadia, lebo na nich večne vidím šmuhy, aj keď tam nie su a sústreďujem sa viac na ne ako na to, na čo pôvodne pozerám. Dopíšem a pôjdem spať. Teší ma ináč rastúca návštevnosť, takú som nemala tuším od 2004 :D no fakt... a toto je pre mňa hotový úžas... Teraz smer posteľ, aj tak síce budem zase nevyspatá a aj tak som sa v konečnom dôsledku do kníh ani nepozrela... ale čo už... raz sa mi to hádam podarí vopchať všetko do tých 24 hodín tak, aby nič čo musím za deň stihnúť nebolo ukrátené.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama