Streda - 3.11.2010 III.

3. listopadu 2010 v 20:34 | Nerya |  Deň za dňom...
Ako vždy. Je večer. Rozmýšľam nad tým všetkým, čo musím urobiť, kým pôjdem spať a popri tom sa mi do hlavy vkrádajú myšlienky na spánok. Celý deň som sa tešila, ako si dnes po škole pôjdem rovno ľahnúť do postele. Ale...človek mieni... presedela som tu celé poobedie. Jednak preto, že som si pár hodín písala s D, keďže s ním dnes nemôžem byť...a jedine až zajtra večer. Uvedomujem si, že som na neho asi príliš naviazaná... ktovie prečo.

Je však teraz jasné, že môj plán so spánkom nevyšiel. Dopíšem však teraz tento článok a pustím sa do toho, čo musím zvládnuť - ožehliť uniformu, napísať osnovu na zajtra na prax, umyť si hlavu a vyfénovať si ju, pretože inak sa ráno zobudím a na hlave budem mať niečo, čo sa nedá ani len učesať. Preto s tým musím zabojovať už teraz večer a ráno bude pokoj.

Je to zvláštne budiť sa ráno za tmy a za tmy ešte aj kráčať na zastávku. Nech bolo akokoľvek väčšinou som vždy mala školu tak, že som sa zobúdzala za vidna. Dnes sa budím a vonku svietia pouličné lampy, na oblohe ešte kraľuje mesiac a mne sa z tých teplých perín nechce ani trochu vstávať. No...musím.

Teším sa zajtra na prax ...svojím spôsobom. Keď si odmyslím ten strach, predsa len... byť celý deň pod dozorom, a je to iné ako na cvikách. Toto je naživo. Keď urobíte niečo zle na figuríne, ona to prežije. Na skutočných ľudoch je to iné. Je to zodpovednosť... Ale zodpovednosť prichádza s vekom...takže to budem musieť zvládnuť, tak ako všetci predo mnou. Predsa len nie som prvá ani posledná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama