Streda - 3.11.2010 II.

3. listopadu 2010 v 12:47 | Nerya |  Deň za dňom...
Presedieť pár hodín v škole. Ani sa to nezdá, no niekedy i to sedenie samotné nás stojí nekonečne veľa síl. Prídeme s takmer zalepenými očami do triedy, podvedome stále a znovu hľadáme svoje miesto na sedenie a nevieme sa dočkať zvonenia - toho posledného.
Trávime časť svojho dňa v drevenej lavici, rozmýšľajúc o toľkých veciach, tváriac sa pritom pozorne a celkom zúčastnene. Jedným uchom počúvame výklad profesora a snažíme sa presvedčiť samého seba, že nás to zaujíma, že nezaspíme...
Sú takí učitelia... Tí, ktorí by si mohli ako tému hodiny vybrať to, čo Vás v danej chvíli najviac zaujíma, no ani to nepomôže. Monotónny hlas nás uspáva, jedného po druhom a po chvíľi sa začíname obzerať, aby sme sa touto aktivitou aspoň trochu rozptýlili.
Keď nič nepomáha, pomaly si podoprieme hlavu a len na kratučkú chvíľku zavrieme oči. Naozaj len na chvíľku. Po tej chvíľke sa nám však žiada ešte trošku viac... nakoniec sa chvíľka zmení na spánok na lavici. V lepšom prípade sa zobudíte na to, ako Vám tečú sliny, v horšom na to ako od Vás niečo chce učiteľ, alebo chrápaním rušíte triedu. V tom okamihu nie je hlavné, že ste zaspali, ale to, či máte dobrých spolužiakov. Dobrý spolužiak Vás nechá zaspať, no stihne Vás zobudiť v pravý čas, aby učiteľ nič nezbadal. Ten opačný typ sa len škodoradostne usmieva nad vašimi otvorenými ústami a zavretými očami.  Zobudí Vás až smiech spolužiakov a kričanie učiteľa...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama