Priatelia /Rýchla pomoc v núdzi/

12. listopadu 2010 v 14:00 | Nerya |  Téma týždňa
Existuje veľa ľudí okolo nás, avšak len malú časť z nich si dovolíme nazvať svojimi priateľmi. Rôzni ľudia - rôzne delenia, niektorí majú priateľov a najlepších priateľov, iný pri slove priateľ, priateľka rozumejú ako pomenovanie partnera. Niektorí zase majú veľa kamarátov a len jedného najlepšieho priateľa alebo priateľku.

Názory na to, ako by sa mal pravý priateľ správať sa líšia. Každý má svoje predstavy o tom, ako by mal ten jeho ,,priateľ" vyzerať, ako by sa mal choviť, obliekať sa a rôzne veľa ostatných vecí. Niektorí si hľadajú priateľov im podobným výzorovo, niektorí zase takých, ktorí sú s nimi dlhé roky, niektorí sa zamerajú len na to, aký je ten človek vo vnútri. Pri priateľstve by nemalo byť škatuľkovanie typu, ja som metalista, tak sa bavím iba s metalistami. To podľa mňa nie je správne, ale stáva sa to veľmi často.

Kedysi som aj ja mala priateľov, najlepšiu priateľku a bola som šťastná. Aspoň tak šťastná, ako som vedela byť. Bolo mi dobre, keď som mala okolo seba toľko ľudí. Neskôr som však pochopila, že to nie som ja. Som samotár. A tak mi to vyhovuje. Teda, niežeby sa mi niekedy nezacnelo po spoločnosti viacerých ľudí, ale to fakt len málokedy.

Nerada s ľudmi komunikujem cez ICQ a podobné veci o ničom, len preto, že sú online a majú potrebu mi napísať. Nerada chodím von, na spoločenské akcie, chaty alebo len tak v piatky večer von. Radšej som doma. Viem, že to znie neuveriteľne nudne, ale ja som už raz taká. Viac ma láka ostať večer pri filme a vypiť si pohár vína, alebo sedieť vzadu v izbe s D a Krtkom a mať pekný večer. Nič viac mi netreba.

Môj svet sa takto oklieštil o mnohých ľudí. Sú okolo mňa takí, ktorí ma majú radi, ktorí mi pomôžu keď treba, na ktorých sa môžem kedykoľvek obrátiť a ktorých mám skutočne rada. Nie je ich veľa, ale sú tu. Nemusím si s nimi písať siahodlné správy o tom, že práve nič nerobím len sedím za pc, nemusím s nimi chodiť von, tým pádom nemusím hľadať množstvá výhovoriek, že von ísť nechcem. Nič z toho.

Moja trieda. Viem, že sú v nej skupinky, že sa niektorí nemajú radi. Že nie všetci sú takí kamaráti ako iní. Viem však, že keby niečo, oni sú tu a že sú v nej osoby, ktorým môžem dôverovať, napísať, poprosiť o radu. Toto sú moji priatelia. Potom mám už len D, ktorí plní takú menšiu úlohu môjho najlepšieho priateľa. Viem, že ho to veľmi niekedy neteší, pretože sú veci, o ktorých rozmýšľam a ktoré sa ho niekedy dotknú. Ale.. neviem čo iné robiť, ako mu to povedať, pretože on vidí, že sa niečo deje a vždy chce vedieť čo.

Priatelia vždy prídu... Noví a v plnej sile.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama