Dospelosť

3. listopadu 2010 v 17:45 | Nerya |  Téma týždňa
,,Bože a ty už dospelá..."

Toto mi minule povedala moja spolužiačka. V triede som najstaršia, to nepochybne a ani to veľmi nemusím riešiť. Spolužiaci sú teraz v tom veku, kedy hromadne oslavujú svoje osemnástky, robia si vodičáky, začínajú legálne piť a sami seba začnú brať akosi dospelejšie.
Ja som toto obdobie zažila pred dvoma rokmi. Pred necelými dvoma týždňami som prestala užívať koncovkú -násť. Oslávila som dvadsiatku. Možno sa čudujete, čo robí ,,takmer dospelák" ako som ja v triede, ktorá k nemu vekovo akosi nepasuje, ale o tom potom.

Keď sme ešte deti, neustále chceme dospieť, pokiaľ možností čo najrýchlejšie. Už odmalička sa hráme na rodičov, napodobňujeme ich, snažíme sa byť ako oni. Čím sme však starší, tým viac si uvedomujeme, že dospelosť bola úžasná iba vtedy. Keď sme mali päť alebo desať rokov. Uvedomujeme si, že čím viac sa k tej pomyselnej hranici života blížime, tým viac je ten život pre nás náročnejší. Okolie od nás očakáva oveľa viac, ako keď sme boli deťmi, a aj sami od seba čakáme väčšie a lepšie veci ako kedysi.

Pomaly sa zaraďujeme do života, učíme sa žiť bez rodičov a snažíme sa to zvládnúť ako najlepšie vieme. Niektorí viac, iní menej úspešne. V určitom čase dokonca príde obdobie, kedy sa takmer vrátime do detstva a zaspomíname si na hru ,,na rodičov" tentoraz to však už nebude hra, naším partnerom nebude váš súrodenec, alebo kamarát, ale skutočná osoba, ktorá Vás miluje a vy už nebudete prezliekať bábiku, ale budete mať na starosť skutočného človeka. Ako rýchlo nám bude trvať, kým si uvedomíme, že sme za neho zodpovední a že to malé stvorenie je závislé na nás?

To, že môžeme piť, šoférovať, mať deti z nás však dospelých ešte nerobí. No a čo, že mám dvadsať rokov. Sama mám niekedy obdobia, kedy sedím za volantom stále otcovho auta a pripadám si super dospelo a mám super plány do dospelosti. Inokedy však viem, že k tej dospelosti mám ešte ďaleko. Že ešte nejakú chvíľu potrvá, kým sa naučím samostatne a ,,dospelo" fungovať v tomto svete.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Leňulí Leňulí | Web | 3. listopadu 2010 v 18:56 | Reagovat

Čím blíž jsme té pomyslné hranici dospělosti, tím víc chceme být zase zpátky pětiletými dětmi... =)

2 nerya nerya | 3. listopadu 2010 v 19:04 | Reagovat

Nepochybne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama