Pondelok - 8. 11. 2010 I. alebo Nech žijú čínske obchody a ľudia.

8. listopadu 2010 v 18:54 | Nerya |  Deň za dňom...
6545
Pondelky by mali zakázať. To si hovorím vždy, keď po celkom peknom víkende musím zrazu vyliezť z tej vyhriatej postele skoro ráno a tváriť sa, že fungujem tak, ako sa odo mňa očakáva. Najradšej by som však ani nevyliezla. Strávila by som tam celý deň. Pekne potichučku, nikto by sa o mne nedozvedel, nikto by ma nevyrušoval. Tíško by som si existovala v tom malom kútiku môjho sveta. Mala by som pokoj od každého a od všetkého.

Nejde to... nemôžem ostať v posteli kedy chcem a ako dlho chcem, mám toho veľa, niekedy mám pocit, že až priveľa. No i tak sa niekedy na to všetko proste vykašlem a zaleziem do postele. Čo môžeš urobiť zajtra... alebo tak nejako to je, každopádne ja to naplno využívam a potom som nervák, pretože potom pre zmenu nestíham nič.

Dnešok som teda v škole prežila s myšlienkami niekde úplne  inde a tešila sa na poobedie s D. Po škole sa mi stala ohavná vec. Pár týždňov mám v jednom obchode vyhliadnutú celkom peknú bundu, ktorú som si chcela kúpiť. Chýbali len peniaze. Ani som sa nepozerala po iných, proste som šla na istotu. Keď som tam však dnes, na ,,istotu" prišla, zistila som, že číňania nie sú ľudia, pretože som sa nevpratala do veľkosti XL! Niežeby ma to teda nejak zvlášť trápilo tá veľkosť. Len ma trápila tá bunda, taká pekná bola.

Na pokraji nervového zrútenia som volala mame, ktorá ma upokojila a povedala, že si nemám bundu pozerať u číňana, ale u ľudí. Tak som prešla pol mesta a nikde nič. A tie, ktoré by mi aj boli, boli pre zmenu príšerné. Takže ďakujem pekne, radšej budem chodiť celú zimu v tenučkom kabátiku, ako by som mala nosiť tú ohavu, ktorú som si v návale neviem čoho kúpila pred dvoma rokmi. Tú by som si teraz vzala tak možno na lyžovačku (keby som lyžovala) alebo na turistiku.

Takže dnešok strávim premýšľaním o tom, kde zoženiem novú a celkom súcu bundu, nad tým, ako stihnúť toľko vecí za 24 hodín a hlavne sa modliť, aby triedna vzala omluvenku. Niežeby som ju mala sfalšovanú alebo niečo podobné. Len ona je proste taká, že pri nej si človek nikdy nemôže byť na istom, či Vám ju vezme alebo nie, či náhodou ju nenapadne volať rodičom, doktorke a neviem kam ešte by ju mohlo napadnúť zavolať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama