28. 2. 2010 I.

19. listopadu 2010 v 23:00 | Nerya |  History...
Ojoj, nenávidím keď sa po dlhšej dobe vraciam zase do školy. Po týždni voľna, ktoré som si... dalo by sa celkom užila, aspoň tak ako sa teda dalo. Sa mi naozaj nechce zajtra vstať a trmácať sa do školy aby som tam presedela, ...vlastne len 5 hodín zajtra máme. No i tak, nechce sa mi. Už teraz začínam odpočítavať dni do veľkej noci, kedy budeme zase doma.

Chvíľku som aj rozmýšľala, že si pôjdem ľahnúť skorej, ale keď som si uvedomila, že dnes toho veľa nenaspím a mám voľný pc, tak prečo tu nestratiť len tak a celkom rýchlo pár hodín života ťukaním do klávesnice. Ale tak je to vždy. Vždy v nedeľu, vždy po prázdninách, vždy po týždni strávenom doma. Noc pred školou sa proste len prehadzujem, mám nočné mory, sníva sa mi čo som zabudla...

Mimochodom... všimla som si, že tu už nie je automatické ukladanie článku. Alebo je?

Jediná výhoda týchto prázdnin bola, že drahý nechodil do roboty ani na prax. Celý čas sme tak mohli byť spolu. Videli sme pár filmov, asi raz sa povadili a mali sa radi. Keď dnes po takej dlhej dobe odchádzal domov, bolo mi oveľa smutnejšie ako mi býva normálne. To sa stáva, život ide ďalej a zajtra ho predsa znovu uvidím.

Včera bol spln... či dnes? Neznášam keď mi mesiac svieti do okna, i keď si uvedomujem, že je to krásna a magická chvíľa, niekedy ma to proste otravuje, keď sa v noci prevraciam na druhý bok a do očí mi zasvieti to hebedo, lenže to nevypnem. Nie je to lampa... Nič sa nedá robiť, ale posteľ nepremiestnim...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama