21. 2. 2010 II.

17. listopadu 2010 v 23:00 | Nerya |  History...
Takmer nič som dnes neurobila. Teda okrem toho, že som vstala, umyla si hlavu. Najedla sa a prednastavila články na dni keď tu nebudem. Zvláštne, že niekedy sú dni, kedy na blog ani nepomyslím. Čo dni, niekedy dokonca aj mesiace a potom zase príde doba, kedy sa od neho doslova nemôžem odtrhnúť. Je to fajn, mať miesto, o ktorom nikto nevie, kam sa človek môže tak pomyselne skryť pred okolitým svetom.

Nesmiem zabudnúť poliať Filoménu s Bonifácom (meine Flowers) pretože, mi uschnú... nehovorím, že som nejaký vzorný opatrovník kvetov, nám vlastne v dome vždy všetky pokapali. Toto má byť také druhé kolo, že či to znovu zvládneme. Mama si nakúpila zopár a mne sa tiež dva ušli. Bohvie čo sú to za druhy, tak ich polievam ako príde. Hádam nezomrú od prehnanej starostlivosti... to by mi ľúto bolo. Šak krom nich nemám v izbe živej duše...

Milujem vodu, sprchovanie, kúpanie. Neviem sa dočkať marca. Začnem chodiť plávať. Jednak ako snaha zhodiť aspoň deko a po druhé preto, lebo plávanie zbožňujem. Spojím príjemné s užitočným. Ktovie či to nejako pomôže. maximálne budem spokojnejšia. Ktovie či existujú také mp3 prehrávače pod vodu, že by ľudia, čo plávajú mohli zároveň aj počúvať. To by bolo fajn, také veselšie, i keď na plavárni býva postené rádio, keď sa ponoríte, veľa z neho nemáte. Musím zistiť, či to takuo niečo existuje. Teraz si idem vychutnať sprchu.

Môj mobil je prefíkaný. Minule som ho pol dňa nechala v snehu, samozrejme nie zámerne a v pohode fungoval ďalej. Keď mi však o dva dni padol do vane. Vytiahla som ho a stále šiel... tak som ho utrela...a PUF nešiel...dva dni som ho zúfalá sušila, kým zase nenabehol. Prefíknútý by bou celkom, robí si zo mňa srandu. Zajtra treba kukať aféry. Rodinná sláva, ešte že budem mimo domu, až do utorka. Aspoň ma nebude nikto komandovať a konečne sa ako tak vyspím. Juch.

Nemám rada cestovanie busom, všetci akoby po mne zazerali. Zlý pocit. Ešte že mám tie sluchátka, inač by ma porazilo. To také fajne odreagovanie, človek sa s nimi aj radšej prechádza ako bez nich. Som tvor neschopný žiť bez hudby. Keby ma tak často nebolievala hlava, tak slúchatká ani nevyberám. Stáva sa.

Okej, beriem čo mi treba, svoje drogy (tabletky od bolesti, na alergiu, proti nádche, na kašeľ, na moje krokodílie čelo, kým som to všetko kúpila pani v lekárni na mňa tak čudne pozerala), polejem kvety, urobím si vlasy a hotovo. Môžem sa vydať do veľkého sveta (do dediny vzdialenej 17km) a len z diaľky kontrolovať, či sa mnou tak krvopotne prednastavované články zverejňujú tak ako majú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama